Viete čo je na tom, že nemáte telefón najlepšie ? Že síce oni
volajú, ale vy o tom neviete :) Oni počkajú, no nie ?
Asi nepozornosť, trošku
nešikovnosť a hlavne osud. Skrátka, i keď je ten ajfón odolný voči vode, nie je
odolný proti hĺbke. A tak som si mohol len predstaviť, ako telefón naberá
rýchlosť, videl som a trošku i cítil ako čipy v mobile pribúdajúcim tlakom praskajú
a po 25 metroch sa odráža na dne jazera ďaleko od civilizácie. Panika, stres,
náznaky smiechu. Prvotná myšlienka skočiť tam a čo ? Utopiť sa ? Si blázon ?!
Ono si miesta spájame s ľuďmi a spomienkami, zážitkami a momentmi, ktoré sme
tam zažili. Ja si Khao Sok, jazero Cheow Lan budem pamätať naozaj do konca
života. Chápete, keď budem ten starší pán v tej miestnosti v dome, ktorá je
určená len pre počúvanie hudby. Oblečenú budem mať košeľu a sveter, v ruke
pohár dobrého koňaku a na vinyle počúvať The Weeknd. Verím, že ešte tam na to
budem spomínať a smiať sa.
Na to, že to stojí peniaze netreba zabúdať. Hovoriť si a búchať sa
po chrbte so slovami: „to bude dobré !", nie je správne. Tu nejde o
hodnotu tejto materiálnej veci, tu ide o fakt, že nemám rád, keď mám byť takýto
rozšafný. Vytrestať sa, že to stojí peniaze a uvedomiť si, že môže prísť doba,
kedy na takéto srandy peniaze mať nebudem. Áno, predbehnem ťa, nič iné si
kupovať nebudem - ale to je otázka toho, na čo je kto zvyknutí - ďakujem :))
Prvých pár dní to bolo také divné. Naozaj. Veď to vidíte okolo
seba. Chodíme ako zombie, v ruke telefón i keď mám kabelku :)) Generácia Z,
moderné deti, telefón i pri spánku u seba. A čo ? Nechcem pôsobiť ako ten
starší pán, ktorý v dobe svojich školských čias nezažil Whatsapp a bol šťastný.
My máme to svoje a vy to svoje. Nemám rád takéto generačné spory. Načo to je
dobré ? Jazdi teda na koni no :))
Pochopil som, že takéto momenty v živote sú asi určení na to
vnútorné uvedomenie sa. Pochopenie nejakých udalostí, premýšľanie nad vecami v
živote. Sedím na pláži, je okolo 17:30 a slnko pomaly zapadá. Sedím na lehátku,
unavený po celom dni. Sledujem posledných plavcov, večerných bežcov, malé deti,
ktoré v posledných lúčoch slnka behajú po piesku. Strácajú sa mi v lúči slnka.
Úžasná hra svetla. V slúchadlách mi hrá "moody" mix od Spotify.
Ideál. Myslíte, že by som si toto čaro vedel uvedomiť s telefónom v ruke ?
Ženieme sa, kto spraví lepšie fotky, nastavujeme foťáky, ladíme zrkadlovky.
Tieto skutočné veci nie sú pre prezentáciu našich zážitkov, sú pre načerpanie
energie pre ďalšie dni. Ja z týchto večerov budem "žiť" ešte
mesiac. Keď takto sedíte a ten feeling zo "skutočného" života -
i keď nikdy nechcem hodnotiť, čo normálne je a čo nie - Vás úplne pohltí,
začnete byť sentimentálny. Žijem rýchlym tempom života. Pracovné veci, stále i
študentské a to sa snažím zvládať i tie osobné. Bojujem - nepotrebujem chválu.
:) Roj myšlienok je naozaj veľký a táto dovolenka mi ich pomohla upratať
a správne zaradiť. Viem, že kroky v živote by sme si mali určiť podľa našej
chuti a nejakej životnej filozofie, niečo dokázať. Stretávam sa, že ľudia nie
sú pripravení na úspechy ľudí okolo seba. Naučil som sa, že nečakám od nikoho
ani od života spravodlivosť. Viem len, že mám okolo seba strašne málo
skutočných kamarátov. Takých, ktorým keď im poviete dobrú správu, Vašu snahu
okomentujú viac ako smajlíkom "palec hore" na iMessage ! :) A to je,
milé moje deti, dosť smutný príbeh :)
To, že mobil k tomu, aby sme niečo vytvorili a zarobili, naozaj
potrebujeme. To vieme všetci. Život, tieto skúsenosti, sú najlepšia škola,
ktorá mi zase ukázala, že som niečo takéto potreboval. A nie, nie som
kapitán po boji :) I keď taký drahší "špás" to nemusel byť. Mohol som
ten telefón radšej nechať doma. :))
Šetrite čas. Robte hlavne, čo Vás baví.
Joe.
